a zasa tu máme 100-ku... Prečítať

Naša jubilantka pani Anna sa narodila dňa 20.04.1924 v Prievaloch, ako druhé dieťa v poradí.

Boli štyria súrodenci, tri sestry a jeden brat. Otec bol lesník a mama domáca. Bývali v lese v horárni. Spomínala na to, ako chodievali peši ďaleko do školy. Rada sa učila, a keď mala 14 rokov,  prihlásila sa na Obchodnú akadémiu na Palisádach, kde bola prijatá. Študovala v rokoch 1938 – 1942. V Bratislave bývala v podnájme u známych. Po maturite sa zamestnala v Slovenskom zväze potravinárskych družstiev.

V roku 1944 sa vydala za hudobníka a speváka, ktorý mal kapelu v Slovenskej pivnici na Dunajskej ulici. Potom bola na materskej dovolenke až do októbra 1945, kedy nastúpila do Journal – Novinárske podniky. Patrilo to vtedy pod Pravdu, na Panenskej ulici.     

Odtiaľ odišla okolo roku 1954 na Povereníctvo pracovných síl, neskôr nazývané Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ČSSR, kde pracovala až do dôchodku ako sekretárka riaditeľa.

V decembri 1981 sa dožila dôchodkového veku, ale ešte dostala dobrú ponuku na Ministerstve výstavby ako administratívna pracovníčka. Záujmy by isto mala, len domov z práce sa vždy vracala unavená a doma ju čakalo opäť množstvo práce.

Pani Anka si ešte stále  udržiava sviežu myseľ, vie vysloviť všetko, čo potrebuje, ale aj realistickú kritiku, keď sa jej niečo nepáči.

Keď nastúpila k nám v roku 2018 do bývalého ZOS na Vajanského nabr., veľmi si obľúbila pani vedúcu Milku Bromovú, ktorá je aj dodnes jej kľúčovým, blízkym človekom i v zariadení pre seniorov na Podjavorinskej 6.

U nás v zariadení pre seniorov si rada prečíta niektoré časopisy, najmä Slovenku, ktorej predplatné sponzorujú dobrí ľudia z projektu Vianočný zázrak. Nemá rada veľký hurhaj okolo seba. Skôr len pokoj. Veľmi vníma to, kto z personálu má aký vzťah k nej. Praje si najmä zdravie, kým to pôjde. To by ju najviac potešilo. A viac úcty a pokory k človeku, ktorý je na personál odkázaný. A to nemyslí len na seba, ale na všetkých klientov, ktorí pomoc potrebujú.